Ako vychovať maznáčika?
Keď sa chovateľov opýtate, aký je rozdiel medzi samčekom a samičkou, väčšinou sa dočkáte rovnakej odpovede. Samček je lenivý, pomalý, prítulný tvor, ktorý väčšinu času prespí. Samičky sú živé, rýchle, zvedavé, stále niečo skúmajú a vymýšľajú, veľa razy ničia počas svojich hier rôzne veci (nerobia to samozrejme schválne, len sa jednoducho hrajú). Rozdiel medzi pohlaviami je však aj niekde inde, a je podstatne dôležitejší ako to, či budete mať doma lenivú „plyšovú“ guľku alebo šidlo.
A ako vyzerá to „správne zaobchádzanie“? Samčeka od malička v rámci hry jemne otáčajte na bruško a škrabkajte ho na ňom. Keď sa s vami bude hrať (naháňať vašu ruku a „bojovať“ s ňou), hra by mala vždy skončiť vašim „víťazstvom“, to znamená otočením potkaníka na chrbát a jemným pridržaním v tejto polohe s odhaleným bruškom (dávajte pozor, aby to bola naozaj hra a aby to potkan nebral ako neoprávnené trestanie). Potkaník vás začne brať ako svojho vodcu, bude vás rešpektovať a nebude sa snažiť byť dominantný.
Keďže samček berie človeka ako súčasť skupiny, považuje za normálne a prirodzené, že s ním bojuje o vedúce postavenie. Používa pri tom všetky metódy, ktoré sú pre potkanie správanie typické a ktoré sú popísané vyššie. Ideálnym riešením je zadovážiť mu kamaráta (ak samotár ešte nie je príliš starý), s ktorým bude denne v kontakte a ktorý uspokojí všetky jeho sociálne potreby. Ak to nie je možné, bude nutné oplácať mu rovnakou mincou. Keď na vás váš potkaník zaútočí, nespraví to s úmyslom vážne vám ublížiť, spraví to v snahe ukázať vám, že má nad vami navrch. A toto by sa mu podariť nemalo. Takže v momente jeho ataku ho treba jemne, ale rázne chytiť a bez jediného slova vložiť do klietky. Nevšímajte si ho, vôbec sa s ním nerozprávajte. On pochopí, že spravil niečo zlé. Ak sa bojíte, že vás potkan uhryzne aj pri prenose do klietky, použite napríklad kuchynské rukavice. Aj keď to pre vás možno bude ťažké, nesmiete sa zľaknúť a pustiť ho. Potkan by to považoval za svoje malé víťazstvo a ďalšie výchovné lekcie by boli stále komplikovanejšie. Navyše potkan veľmi rýchlo vycíti, že sa ho bojíte a využije to, aby dosiahol on to svoje - t.z. on bude vaším pánom a vodcom, nie naopak.
U mojich samcov som sa s takýmto niečím nikdy nestretla a nikdy som nebola uhryznutá bez zjavnej príčiny. Utŕžila som samozrejme pár uhryznutí, ale vždy to bola moja chyba, kedy som povedzme zasiahla do vyjasňovania si pozícií a jeden z potkanov sa po mojej ruke ohnal neuvedomujúc si, že som to ja. Prípadne sa potkan pošmykol na vedre
Potkan je zviera veľmi inteligentné a dokáže rýchlo vycítiť, že sa ho človek bojí alebo že je prílišný dobráčisko a nechá si, ľudovo povedané, skákať po hlave. Akonáhle zaváhate, prejavíte strach alebo mu pri jeho snahe vybojovať si vedúce postavenie ustúpite, bude to brať ako jeden z malých úspechov vedúcich ku konečnému víťazstvu nad svojím majiteľom. Nerobí to preto, že by vás nemal rád, robí to preto, že je to jeho prirodzenosť. Každý samec sa snaží byť vodcom, snaží sa byť najsilnejším a najváženejším členom skupiny, a vás berie ako prirodzenú súčasť svojho snaženia. Chová sa k vám ako k ostatným potkanom a rovnaké chovanie očakáva od vás. Ak by ste ho capli po zadku, nepochopí vás, takýto vzor správania nemá vo svojej genetickej výbave.
Hladkanie na brušku, jemné otáčanie na chrbát v rámci hry, škrabkanie potkana, keď ho máte v rukách, vo výške svojej tváre a k tvári otočného bruškom, to všetko sú spôsoby, ako potkana naučiť podriadenosti a ako z neho spraviť maznáčika. :-)
Ak si zoberiete potkana z chovproduktu alebo od neovereného chovateľa, prípadne zachraňujete zvieratká od niekoho, kto sa o ne poriadne nestaral, musíte sa dopredu vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a hlavne lásky a nehy, pretože neviete, č v minulosti potkanovi niekto neublížil alebo s ním zle zaobchádzal. V takýchto prípadoch potkan hryzie v snahe chrániť sa, pretože sa bojí.
Spolu sa rýchlejšie uvolnia aj v ľudskej spoločnosti :)
Somnou sa moja maznáčka naučila chodiť aj do roboty :)